Zemplínska šírava s pôvodným názvom Zemplínska sĺňava vznikla na mieste mladej priekopovej prepadliny medzi južnými svahmi Vihorlatského pohoria a neotektonickými štruktúrami za účelom spútania rozlievajúcich sa vôd. Z jej napúšťaním sa začalo na jar v roku 1963 a do prevádzky bola daná v auguste 1966. Jej prvotným významom bolo a je zabrániť povodňovým katastrófam, byť zdrojom vody na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, vodným zdrojom pre vzmáhajúci sa energetický priemysel. Pôvodne sa rátalo len s čiastočným využitím nádrže pre turistiku miestneho významu. Vývoj však ukázal, že vďaka ustálenému letnému počasiu kedy teplota vody neklesne pod 20 oC, začali navštevovať  nádrž masy turistov s celého bývalého Československa i ostatných okolitých štátov. Nádrž sa týmto stala významnou oblasťou cestovného ruchu.

Umelá vodná nádrž sa nachádza v  najvýchodnejšej časti Slovenska a v severovýchodnej časti východoslovenskej nížiny. Zo severnej strany ju ohraničujú lesy  Vihorlatských vrchov s ich dominantami Vihorlat (1076 m.n.m.) a Sninský kameň (1 005 m.n.m.). Pod uvedeným pohorím sa nachádza šesť priľahlých obcí: Trnava pri Laborci, Vinné, Kaluža, Klokočov, Kusín, Jovsa. Východná a južná časť prechádza do roviny východoslovenskej nížiny, cez ktorú prechádza cesta medzinárodného významu na  Ukrajinu E 50. V západnej časti susedí s okresným mesto Michalovce. V tejto časti je vybudovaný prítok rieky Laborec do Šíravy. Okrem toho nádrž je napájaná s viacerých potokov miestneho názvu.

Zemplínska šírava patrí  k najteplejším oblastiam na Slovensku. Severné brehy bezprostredne nadväzujú na komplex Vihorlatu, čím sa priaznivo dopĺňa horúca klíma nížiny s klímou horstva. Priemerná ročná teplota je 9 – 10 oC vyššie teploty nad 15 oC začínajú už od druhej polovice apríla a končia koncom septembra. Najteplejšími mesiacmi sú júl a august s priemernými teplotami 18 – 20 oC.

Samotná vodná plocha má rozlohu 33 km2 , max. hĺbka vody pri juhovýchodnom okraji nádrže je 14,7 m. Priemerná hĺbka vody je 3,5 m a objem vodnej nádrže je 335 mil. m3. Týmito parametrami sa zaradzuje na 12 miesto s najväčšou jazernou plochou v Európe vhodnou na rekreačné účely.

Nádrž vytvára niekoľko zátok. Najväčšia je vinianská, zaujímavá ja zátoka pri Obci Kaluža vytvorená polostrovom Medvedia hora. Pobrežná čiara Zemplínskej šíravy nieje členitá iba  na severnej strane oproti kameňolomu Lancoška vyčnieva z vody malý skalnatý ostrovček s názvom Rákoška.